Vybrali sme sa preskúmať SLOVENSKÝ RAJ

Autor: Alexandra Sopková | 5.3.2018 o 12:40 | (upravené 5.3.2018 o 13:16) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  166x

Každý si pod slovom RAJ predstaví niečo iné. Pre nás je hotovým rajom jedinečný kúsok prírody, ktorý sa neodmysliteľne spája s prírodnými hodnotami a krásami. Slovenský raj patrí medzi najkrajšiu oblasť Slovenska a regiónu Spiš.

Tvoria ho riečne kaňony, krasové planiny, rokliny, čarovné vodopády, svet jaskýň, priepastí a bohatá fauna či flóra. Slovenský raj predstavuje dokonalý priestor pre milovníkov prírody, športu ale hlavne turistiky.

Vybrali sme si významné turistické stredisko v západnej časti Slovenského raja, ktoré sa nachádza v údolí Veľkej Bielej vody na začiatku Prielomu Hornádu, pri ústi rokliny Suchá Belá – PODLESOK. Miesto, ktoré je dokonalé nielen na začiatok túry, ale aj ako chatová oblasť, v ktorej nájdete hotel, reštaurácie, bufety, stánky, tenisové a volejbalové ihrisko, terénnu stanicu či informačné stredisko Správy Národného parku Slovenského raja. Podlesok sa nachádza v miestnej časti obce Hrabušice, neďaleko Spišskej Novej Vsi.

Z už spomínaného miesta PODLESOK sme pokračovali po zelenej značke, ktorá nás viedla cez tiesňovú Suchú Belú až do Suchej Belej. Kráčali sme brehmi a riečiskom potoka, na mnohých miestach pomocou lávok, ktoré boli veľmi šmykľavé. Prvá väčšia zastávka bola pri rokline Misových vodopádov, kde nás nedobrovoľne zastavilo dlhé čakanie na rebríky, stúpačky a lávky. Tieto vodopády mali obrovské čaro, s ktorým sa však spájal aj maximálny rešpekt o svoj život. Ak plánujete zdolať tieto vodopády aj so svojimi ratolesťami, odporúčame vám počkať, kým nebudú mať minimálne 15 rokov.

Ďalej na nás čakalo najužšie miesto tiesňavy, ktoré sa nazýva Roklina. Ak trpíte klaustrofóbiou, tak sa tomuto miestu určite vyhnite. Okienkový vodopád, cez ktorý sme prešli ako ďalší, bol oproti Misovým vodopádom malina, ktorú sme zvládli ľavou-zadnou. Na vrchu vodopádu nás čakalo skalné oko, na ktoré sme sa nemohli vynadívať. Posledné dva vodopády, ktoré na nás čakali sa nazývali Korytový a Bočný vodopád.

Takmer na vrchole sme sa osviežili vodou, ktorá vytekala z krásnej drevenej studničky, ktorá je jedným z prameňov Suchej Belej. Po Glackej ceste sme sa dostali na vrchol Suchej Belej. Farba značky sa zmenila a pokračovali sme žltou a neskôr červenou. Celá túra s menšími zastávkami trvala približne 4 hodiny. Prešli sme 8. 93 km.

Všetkým, ktorí milujú slovenskú prírodu rovnako ako my odporúčame, aby navštívili tento RAJ. Boli miesta, v ktorých v nás príroda vzbudzovala rešpekt, ale stálo to zato. Zážitok, ktorý vám určite odporúčame, ale radšej si dvakrát rozmyslite, či nato máte po fyzickej rovnako, ako aj po psychickej stránke, pretože otočiť sa v polovici je nemožné.

 

Text: pre školské účely

     
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Blog Radovana Bránika

Synovia Detvy, Bytes a ďalší z kola von

Ľudia z pozadia firmy BYTES sa v obave z negatívnej publicity ozvali.

SVET

Irán po útoku predvolal európskych veľvyslancov

Irán krajiny obvinil, že poskytujú útočisko opozičným skupinám.


Už ste čítali?